Ako som sa prestala báť pýtať peniaze.

Autor: Lucia Stasselova | 8.8.2012 o 19:44 | (upravené 4.10.2012 o 16:26) Karma článku: 8,08 | Prečítané:  1383x

Jediné, čoho som sa naozaj bála, boli peniaze - zháňanie peňazí. Veľa peňazí. Každý rok bolo treba zohnať takmer 30 miliónov slovenských korún.

Túžba vyskúšať si to bola však silnejšia ako strach, aj keď bol naozaj veľký. Naliehavé a veľmi konkrétne otázky ma prenasledovali od rána do večera. Za kým pôjdem, ako mu to mám povedať, že robíme dobré veci, ktoré pomáhajú a menia náš svet? Ako mi niekto, kto ma nepozná a vidí ma po prvý krát, uverí? Koľko si môžem dovoliť vypýtať a čo mu za to ponúknem? Filip bol ďaleko - nedalo sa veľmi konzultovať, kdesi v Amerike na našej ambasáde sa spolu s Bútorom snažili dostať Slovensko späť na mapu civilizovaného sveta. A ako sa im to darilo, postupne hustli reči o odchode donorov zo Slovenska. To moju paniku len zvyšovalo. Naša rodina drží pokope. Rodičia, starí rodičia, deti, vnuci, súrodenci, sesternice, strýkovia a tety. A všetci rozprávame po záhorácky. Vlastne mama to drží pokope - a nám sa to páči. A tiež sa nám páči, že stále niečo „podniká“. Krátky slovník nárečia slovenského záhoráckeho stupavského, ktorý zostavila jej kamarátka Magdaléna Dovičičová, bol jeden z jej ďalších „projektov“. Len tak, akosi mimochodom, raz povedala, že Magda chce vydať záhorácky slovník a ona jej s tým pomôže. Aby bolo jasné: Magda aj moja mama mali vtedy, čo ja viem, 67 rokov. Ako moja mama zoženie peniaze na vydanie slovníka, som nemala ani potuchy. 35 tisíc korún to celé stálo – taká suma nie je málo ani dnes a nebola ani vtedy. A tak som sa na to rovno opýtala mojej mamy. „No jak,jak..., zebraua sem text teho slovníka napísaný na stroji a vysvjetliua sem každému, kolko rokú na tem Magda robiua. Chodziua sem v Stupavje z obchodu do obchodu a povidaua sem im, že to je pro nás a pro naše dzeci a aby to nevymreuo. A nech dajú kolko možú, stojí to tolko a tolko a že jeden výtlaček dostanú zadarmo. A víš co, ešče aj tvojého kamaráda Rasťu, kerý má tlačiareň, sem poprosiua.“ „Mami, šak on je Čech?“ pýtam sa neveriacky „Ná nech, šak tu též žije, a peňez má asi dost.“ Tak som si to pre seba zhrnula. Moja mama bola dokonalý profesionálny fundraiser. Ponúkala spoluúčasť na projekte, ktorý sa ľudí dotýkal osobne. Oslovila všetkých - rad radom - a začala s tými, s ktorými sa poznala osobne a o ktorých vedela, že majú peniaze. Povedala im otvorene, koľko to bude stáť a čo získajú oni, keď pomôžu s financovaním. Stali sa súčasťou projektu a boli na to hrdí. Dnes viem, že základnú lekciu FUNDRAISINGU – ako sa zbaviť strachu – som dostala od mojej mamy. A Krátky slovník nárečia slovenského záhoráckeho stupavského v roku 2001 vyšiel a je to poklad. Beznádejne rozobraný. Každý stupavčan ho chcel mať, kupoval sa po viacerých kusoch naraz – ako teplé rožky.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?