Čo tak vrátiť sa ku koreňom, pán premiér?

Autor: Lucia Stasselova | 4.6.2014 o 23:37 | (upravené 12.6.2014 o 22:48) Karma článku: 16,84 | Prečítané:  1447x

Niečo ma na tom intenzívne vyrušuje. Niečo, čo mi pripomína nedávnu snahu premiéra Fica stať sa prezidentom. Uchádzal sa o hlasy voličov tak, že on - ateista si spomínal až s dojemnou nehou na katolícke detstvo. Zdalo sa, že ide o prezidentské voľby a navrávačky znesú všetko. Jedným dychom osloviť aj katolícke Slovensko a zároveň jeho komunistickú históriu, týkajúcu sa takmer každej rodiny.

Dnes nejde o voľby. Ale o čo vlastne ide, dofrasa?

Rovnako ako vtedy, jedným dychom, nás ústami svojho ministra uisťuje, že Slovenská republika sa vstupom do Severoatlantickej aliancie stala členom elitného spoločenstva, bežným ľuďom dalo naše členstvo v NATO pocit bezpečnosti, ktorá nie je v dnešnom svete samozrejmosťou.

Zároveň nám však vysvetľuje, že rozmiestnenie vojsk spoločenstva, ktorého sme súčasťou, na našom území budeme vnímať ako okupáciu v roku 1968. Presne takú, aká sa pred našimi očami a úplne beztrestne udiala na Kryme a pokračuje na východe Ukrajiny.

Kde bol Fico v 68 roku? Mal 4 roky. Je jasné, že si namierené delá ruských tankov a autá s bielymi pásmi nemôže pamätať ani ako detskú úzkosť. Čo sa teda dialo s Ficom počas jeho detstva a mladosti, že dnes prirovnáva obranu krajiny k jej okupácii?

Domnievam sa, že náš premiér trpí. Trpí naozaj schizofréniou, ktorou by trpel každý z nás: detstvo prežité v katolíckej harmonickej rodine s rádovými sestrami v pozadí sa zmenilo na odvážny ateizmus, považujúci vieru v Boha a náboženstvo za ópium ľudstva a za boj o svetlý komunistický zajtrajšok. A potom zrazu príde demokracia vyrastajúca aj na kresťanských hodnotách, do toho odchod ruských vojsk nie ako spriatelenej armády ale ako okupujúcich votrelcov.

A tiež šanca. Veľká šanca stať sa premiérom tejto krajiny. No ale krajiny, ktorá je súčasťou obranného spoločenstva, ktoré bolo v jeho dospievaní naším úhlavným nepriateľom.

Ako sa toto dá prežiť bez ujmy na zdraví? No nedá. Zdá sa mi, že v poslednej dobe aj veľmi zle vyzerá. Trápi ho táto rozorvanosť. Nemal by si náš premiér od tohto zmätku, ktorý na neho dolieha čím ďalej tým viac, oddýchnuť ? OK, nevyšlo to s prezidentom.

Ale aj pápež Benedikt XVI odstúpil, keď usúdil, že mu sily nestačia. Čo tak vrátiť sa po inšpiráciu ku koreňom, pán premiér?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?