Prvá sobota na Miletičke.

Autor: Lucia Stasselova | 12.10.2014 o 0:00 | (upravené 17.10.2014 o 16:26) Karma článku: 4,94 | Prečítané:  413x

BRATISLAVA / RUŽINOV. Postavila som sa na roh Miletičky – teda trhoviska a začala som sa úplne neznámych ľudí pýtať, čo ich štve v Ružinove naozaj. Teda naozaj až potom, ako mi to kandidát na starostu Jano Buocik ukázal.  Mala som z toho dosť obavy. Zaujme ich niečo natoľko, aby sa zastavili, a budú sa vôbec  chcieť rozprávať? Nakoniec zabralo všetko trochu: staré fotografie Ružinova, rozvešané okolo, káva alebo čaj, čo sme ponúkali, alebo len húf ľudí, ktorý sa sem tam vytvoril, keď nebolo času porozprávať sa so všetkými naraz.

Dvaja kamoši (bezdomovci): „Viete, my vám povieme presne, čo tu chýba. Polievku dostaneme iba za 40 centov, ale niekedy nemáme ani tie. Okrem toho polievka sa v Bratislave nerozdáva každý deň. Choďte sa pozrieť do Viedne – každý deň teplá polievka a zdarma.“

Skvele vyzerajúca dôchodkyňa, ktorá celý život pracovala (rada cestuje): „Valorizácia dôchodkov. Viem, že to nemôžete ovplyvniť, ale ak by som ja umrela, môj muž umrie od hladu. Teraz sa nám to aspoň sčítava...“

Staršia pani dôchodkyňa, (býva na veľmi hlučnej ulici): „Viete, ja mám krásne sadenice ruží, chcela by som to vysadiť aj na záhony vedľa chodníkov, ale stále tam parkujú autá a všetko rozjazdia. Čo máme urobiť aby tam stále nejazdili? A ešte, akúsi kanalizáciu ukladali do zeme aj to zasypali a nechali to tak. Predtým tam bola tráva a teraz je tam len neupravený násyp. A ešte psy. Ja mám tiež rada psov, ale keď vám to pošpinia všade dokola a tí psičkári sa tvária, že ten pes k ani nim nepatrí, keď robí špinu na chodníku.“

Veľmi inteligentne a dobre vyzerajúca pani s manželom, (zrejme tiež na dôchodku): „Svätoplukova je najhoršia ulica – je taká hlučná, že sa tam vlastne ani nedá žiť. A tie nadstavby, veď to vôbec nezodpovedá duchu tých stavieb a toho sídliska“.

Vysoký pán na dôchodku, (zo Štrkovca): „ Ja vám takto poviem, zvolali stretnutie s občanmi, že sa s nami porozprávajú. No vybrali si dva stoly a s ľuďmi okolo nich sa začali rozprávať. Nás si vôbec nevšímali, vybavovali nejaké paiere. Tak som sa zdvihol a po pol hodine som odišiel. Nevedia, čo to je rozprávať sa s ľuďmi.

Bolo ich ešte viac a keď už sa niekto chcel rozprávať, tak sa chcel rozprávať naozaj.

Ale najdlhšie som sa rozprávala s dobre vyzerajúcou ženou, ktorá vôbec nebola z Ružinova. Práve zápasila s rakovinou a plná optimizmu verila, že to najhoršie má už za sebou. Stačí jej keď vyjde na balkón a vidí dolu ľudí - vtedy cíti, že ešte žije.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?