Žena na materskej a Hamada

Autor: Lucia Stasselova | 27.10.2014 o 0:00 | (upravené 27.10.2014 o 12:38) Karma článku: 4,21 | Prečítané:  352x

Nedávno sa mi dostal do rúk  Zborník  V službe kultúrnosti a humanity, vydaný pri príležitosti osemdesiatych narodenín prof.PhDr.Milana Hamadu, Dr.Sc, občianskym združením Communio Minerva.  Je niečo zvláštne okolo tejto postavy našej intelektuálnej obce. V čase, keď som chodila do školy a jeho dielo malo byť súčasťou predmetu slovenský jazyk a literatúra, bolo vylúčené o ňom hovoriť. 

Ako človek v strednom veku, so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním sa domnievam, že základy toho, čo nás formovalo ako národ, ako-tak ovládam. Ak sa ku mne niektoré informácie počas tvrdej normalizácie nedostali, nejako si len predsa cestičku našli, či už to bol samizdat alebo neformálne stretnutia a vzdelávacie krúžky. A čo sa nestihlo, postupne dopĺňam. Na základe recenzií, esejí a článkov, ktoré zverejňujú médiá,  sa potom rozhodujem,ktoré dielo či autora chcem  spoznať viac.

V prípade Milana Hamadu sa udiala neuveriteľná vec. Nepoznala som meno, vôbec som sa s ním pri dlhoročných materských povinnostiach ani dodatočne nestretla. Dokonca som jeho meno nezaregistrovala ani v porevolučných učebniciach mojich detí. Mala by som sa zrejme hanbiť, domnievam sa však, že som nebola jediná. Úplne sa stratil v mojom hľadáčiku. Preto nečudo, že prvá správa a prvý text od Milana Hamadu bol pre mňa zjavením. Zjavením pri príležitosti udelenia Cena Dominika Tatarku za knihu Sizyfovský údel v roku 1994.

Ktorýkoľvek Hamadov text, či sa týka konkrétneho umelca, či literatúry ako takej alebo kultúry ako súčasti spoločenských procesov, je jasný, zrozumiteľný a zrejmý, nadväzujúci na hodnotové východiská, ktoré v jeho prípade znamenali osobnú morálnu a intelektuálnu integritu a presvedčenie o význame kultúrneho pluralizmu. A v neposlednom rade hodnotu slobody a slobodnej interpretácie pri bádaní o kultúrnych a spoločenských javoch. (Marcel Martinkovič – Zborník V službe kultúrnosti a humanity).

Ak urobíme pokus a zoradíme za sebou názvy niektorých najdôležitejších diel Milana Hamadu, zjaví sa nám impozantná šírka jeho tvorby: Sizyfovský údel, Zrod slovenskej štátnosti a zánik Česko-Slovenskej federácie, Od baroka ku klasicizmu; príspevok k výskumu literárneho baroka, najmä z hľadiska vzťahu umelej literatúry a ľudovej slovesnosti, Básnická transcendencia, Literárnokritické eseje,hľadaní významu a tvaru, Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry, Menšinové́ kultúry v Slovenskej republike, Náčrt dejín slovenskej kultúry.

Občianske združenie Communio Minerva chce svojou činnosťou prispievať najmä k poznávaniu a propagácii osobností slovenského politického a filozofického myslenia, slovenských politických dejín, ale nevyhýba sa ani iným spoločenským, politologickým či filozofickým témam.

Svojím názvom sa združenie hlási k odkazu liberálne orientovaného vydavateľstva Minerva, ktoré v rokoch 1869-1872 vydávalo spisbu autorov blízkych tzv. Novej školy slovenskej. Rovnako ako v minulosti pôsobiace vydavateľstvo Minerva, má aj toto združenie za cieľ propagovať tvorbu autorov, ktorým sú blízke hodnoty osobnej slobody, demokracie a pluralizmu. Rovnako chce širšej verejnosti predstaviť tých autorov z minulosti slovenského politického, filozofického a kultúrneho diania, ktorí neprávom upadli do zabudnutia. Sú presvedčení, že naša minulosť je zaujímavejšia a pestrejšia, než sa všeobecne usudzuje.

Mladí bádatelia z Občianskeho združenia Communio Minerva možno nemali na mysli pri rozhodovaní vydať ako svoju prvú publikáciu Zborník V službe kultúrnosti a humanity k osemdesiatinám Milana Hamadu práve pre ženy, ktoré premeškali jeho návrat do verejného priestoru, tráviac svoje dni na materskej dovolenke.

Ale je zrejmé, že medziiným veľmi potešili aj tie. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?