Budú voľby, píše Ľuba Lacinová.

Autor: Lucia Stasselova | 4.11.2014 o 0:00 | (upravené 4.11.2014 o 15:00) Karma článku: 7,32 | Prečítané:  447x

"Poďme voliť. Darujme si k dvadsiatemu piatemu výročiu nádej. Ak nebudeme čakať zázraky na počkanie, máme šancu, že nás náš dar sebe samým nesklame."

Požiadala som Ľubu Lacinovú, nech nám všetkým k voľbám niečo napíše. Urobila to ako to len ona vie. Stojí to za čítanie. Chodím po uliciach Ružinova a najčastejšia veta, ktorú počúvam je, že to nemá zmysel a nič nezmením. Ľuba naformulovala najlepšiu odpoveď aj za mňa. Ďakujem Ľuba.

article_photo"O necelé dva týždne nás opäť čakajú komunálne voľby a nálada medzi ľuďmi sa zdá byť zase o niečo mizernejšia, ako minule. Tentokrát sa voľby stretnú temer presne so štvrťstoročím našej spoločnej snahy o demokraciu. Dvadsaťpäť rokov je dosť na výmenu generácie, dosť na stratu starých ilúzií, dosť na rezignáciu, dosť na spoznanie samých seba, dosť na pochopenie možností a ich hraníc. Už vieme, že rozhodnutia o tom, čom sa deje okolo nás a čo sa občas aj proti našej vôli deje s nami, robia konkrétni ľudia. A už zase sa nám chce mávnuť rukou, že aj tak sú všetci zlí a kúpení a je jedno, kto tam je.

A pri tom vieme, že nie sú a nie je to jedno. Naozaj si sami o sebe, svojich partneroch, svojich deťoch, rodičoch, priateľoch, myslíte len to najhoršie? A myslíte si, že vy a tých pár ľudí okolo vás ste jedinou výnimkou na svete? Ak ste odpovedali nie, rozhliadnite sa trocha širšie okolo seba.

Máme tu kandidátov do miestneho a mestského zastupiteľstva. Bývajú neďaleko nás. Žiaden z nich nie je čistou esenciou dobra ani zla. Sú ako my všetci – niektorí lepší, niektorí horší. Vyčlenili sa dobrovoľne jedným: chcú, aby sme im umožnili štyri roky vyslovovať názory na to, čo bude s našim mestom alebo štvrťou. My si z nich môžeme vybrať. 

V komunálnych voľbách nevolíme politické strany, symbol všetkoprestupujúceho zla. Všetci kandidáti sú na jednej listine a vyberáme úplne konkrétnych ľudí k obrazu názoru svojho. Aby ten náš názor štyri roky vyslovovali a obhajovali. Nie, nie sú všetci rovnakí. Ani my nie sme všetci rovnakí.

Ani vtedy, pred 25 rokmi neboli všetci rovnakí. Mnohým sme verili, spoliehali sme sa na ich čestnosť, a mnohých to zomlelo. Nedokázali vzdorovať priveľkej koncentrácii cynizmu, arogancie, korupcie. Prispôsobili sa. Ale funguje to aj naopak. Každý čestný človek, ktorý sa neprispôsobí, narušuje ten múr cynizmu a korupcie narušuje. Čím viac ich tam bude, tým vážnejšie trhliny. Vraj treba aspoň tretinu „iných“, aby sa atmosféra v skupine zmenila. 

V končiacom volebnom období tam zopár takých bolo. Vďaka nim sme vedeli oveľa viac o tom, čo sa deje, aké záujmy sú v pozadí, aké podrazy sa chystajú. Vďaka nim sa niektoré napokon nestali. Teraz ich môže byť viacej. Ak nie teraz, tak snáď už nabudúce prekročíme tých magických 30% a systém sa začne meniť. Pre začiatok stačí málo: dobre sa rozhliadnuť, poradiť sa, ísť voliť.

Poďme voliť. Darujme si k dvadsiatemu piatemu výročiu nádej. Ak nebudeme čakať zázraky na počkanie, máme šancu, že nás náš dar sebe samým nesklame."

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?