Guláš a čučoriedkové muffiny, bezdomovci a deti – pokračovanie

Autor: Lucia Stasselova | 9.11.2014 o 0:00 | (upravené 10.11.2014 o 11:15) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  134x

Tak už som sa namočila, prebleslo mi hlavou. Dobre, nominovala ma strana, ktorej nie som členom. Dali mi najavo, že im na tom záleží, aby som kandidovala, podporu nakoniec navyše vyjadrila koalícia viacerých strán. Ostala som sa cítiť nezávislá.

Opakovane však vo vetre poletujú slová „guľáš a pivo zadarmo“. Zatiaľ netuším veľmi o čo ide a akú to má asi formu. Aj keď občas, ako tak ponúkam tú kávu, mlieko a cukor či starú pohľadnicu Ružinova, sa ma niekto len tak z ničoho nič opýta: „A pero nemáte?“

„Jasné, že mám, nech sa páči, s týmto môžete podpísať petíciu.“

„Ale ja chcem so sebou.“

Čo tam po petícii a káve, čo tam po nostalgii po starom svete Ružinova. Tu a teraz a pekne hmatateľne a zadarmo. To sa ráta.

Posledný predvolebný víkend je podľa všetkých kandidátov zrejme rozhodujúci. Je sobota ráno, stojím na trhovisku a ponúkam svoj leták a kávu. A ešte pohľadnicu. Obďaleč stoja na viacerých miestach dodávky, z ktorých vykladajú pódiá, stoly a lavice na sedenie, prístrešky, kurence, pečienky, pivo, mikrofóny.....odvšadiaľ sa valí krížom krážom hlasná hudba.

Ani neviem ako, zrazu len niekto vedľa mňa diktuje komusi moje meno, niekto iný povie, ideme spolu sem, ocitnem sa na pódiu, ktosi ma predstaví davu, ktorý sa pomaly zväčšuje.  Niekto ma posunie a ja stihnem do mikrofónu ledva povedať svoje meno a že kandidujem. A ešte poďakujem. Keby ma náhodou zvolili.

Je to rýchle a bezbolestné. Dav ľudí čaká najmä na guláš a pivo. Keď ho dostanú, veselo sa rozbehnú za svojím miestom na sedenie.

Teraz cítim svoju šancu. Prechádzam sa medzi nimi, sú najedení, ušlo sa im, sú spokojní. Už viem, že sa radi rozprávajú, prisadnem si k nim a rozprávam sa, ale najmä počúvam. Pridám pár slov k svojmu letáčiku, ale tak ako veľakrát doteraz, nie som dôležitá. Príbehy, príbehy a zase nekonečné a neuveriteľné príbehy ich životov. Občas mám pocit, že ani nepatria do obvodu, za ktorý kandidujete, aj keď všetci svorne tvrdia, že patria. Snažím sa  nevšímať si to. Zdvihnem hlavu, nikto s budúcich poslancov tu už nie je, motám sa tu sama. Vybavili to rýchlo, napadne ma.

Narazím na partiu prekrásne oblečených Rómov. Je to úplne iná trieda. Sú oblečení lepšie ako všetci, ktorí dnes na trhovisku sú.

article_photo

Položím otázku, či sú z Ružinova a sledujem ich tváre. Suverénne tvrdia, že sú, až na jedného. Pozerám mu do očí a jeho istota sa stráca. Pýtam sa ešte raz, ďalej neodpovedá. Vcelku prehľadná situácia, keby som sa ho neopýtala, či klamal. Najprv skloní hlavu, vzápätí povzbudený ostatnými, zaútočí protiotázkou: „Ako ste si dovolili nazvať ma klamárom?“ Obstoja ma a stojí ma veľa šarmu ustáť túto konfrontáciu. Nakoniec vajda, ktorého privolajú a ktorý sa mi predstaví, sľúbi, že ma bude voliť.

Hovorí za všetkých a všetci prikyvujú:

„Aj oni vás budú voliť, ja keď poviem, čo majú robiť, oni to urobia. Nebojte sa. A keď vyhrajete, pozývam vás do svojej reštaurácie na pivo."

 „Nepijem pivo.“

„Tak na šampanské“.

Uverila som, aj že ma budú voliť, aj že si vypijem s bratislavskými olašskými šampanské – kdesi pri Kuchajde, čo nie je môj volebný obvod.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?