Londýn bude žiť non-stop, Bratislava asi nikdy.

Autor: Lucia Stasselova | 20.9.2016 o 23:05 | (upravené 22.9.2016 o 21:44) Karma článku: 10,45 | Prečítané:  3881x

"Bratislava nie je Londýn", poznamenal kolega - poslanec. Je to, žiaľ, tak. Kým u nás sa bez väčšej verejnej diskusie nočný život v hlavnom meste obmedzuje, v Londýne ho naopak podporujú.

Pozrime sa teda bližšie, aké sú trendy v iných hlavných mestách vo svete.

V Londýne to žije

"Som naozaj nadšený, že konečne budeme mať nočné metro," hovorí starosta Londýna Sadiq Khan. Tento krok znamená výraznú podporu pre nočný život hlavného mesta, v ktorom boli doposiaľ konce večerných akcií nutne konfrontované zmienkou o "poslednom vlaku".

Najväčšia zmena v nočnom živote Londýnčanov v podobe 24-hodinovej prevádzky metra sa zatiaľ týka iba vybraných tratí, no ďalšie pribudnú už na jeseň. Sám primátor Londýna to považuje za win-win situáciu. “Londýn je hlavné mesto divadiel sveta, sú tu fantastické koncerty, máme niektoré z najlepších svetových reštaurácií a hotelov. Turisti prichádzajú do Londýna kvôli našej kultúrnej ponuke. Je neprípustné, aby mali obavy z toho, ako sa dostanú domov." Rovnako by sa dalo podotknúť, že sa zmení aj situácia tisícok Londýnčanov, ktorí pracujú v noci - zdravotné sestry, lekári, vrátnici - mali doposiaľ veľké problémy ako sa dostanú do práce alebo domov.

Tým, že turisti ako aj domáci budú môcť tráviť viac času v centre, nočné metro (nepriamo) podporí celú londýnsku ekonomiku. Nočná ekonomika - tvorená krčmami, klubmi, barmi, reštauráciami alebo hudobnými sálami je totiž vo Veľkej Británii piatym najväčším priemyslom - predstavuje 1,3 milióna pracovných miest a dosahuje ročné tržby 66 miliárd libier (6 % z celkového príjmu UK). Odhaduje sa, že by nočná ekonomika Londýna do roku 2030 mohla dosahovať úroveň až 30 miliónov £ ročne do rozpočtu mesta. Khan v tejto veci hovorí: "Pozorne sledujeme porovnateľné mestá ako Amsterdam, Paríž, Berlín či New York alebo Tokio - ak nás budú (v tomto) predbiehať, bude to zlá správa pre našu ekonomiku".

 

Treba však povedať, že Khanovo ponímanie situácie nie je ničím novým. V marci 2016 bývalý londýnsky starosta Boris Johnson, vytvoril "nočnú" komisiu, ktorá sa zaoberala tým ako chrániť nočnú ekonomiku Londýna. Je zložená z miestnych volených zástupcov, pracovníkov Transport for London, zástupcov Ministerstva vnútra, majiteľov klubov ako aj predstaviteľov reklamných agentúr. Ako sa to všetko dohodlo? "Chvíľu to trvalo," hovorí Alan Miller, člen NTC a bývalý majiteľ Vibe Baru vo východnom Londýne. "Každý mal spočiatku obavy, ale uvedomili sme si, že nikto nie je dôležitejší ako ten druhý a všetci prezentujeme záujmy ´svojej´ skupiny." Výsledky ich práce budú známe na jeseň, jedno je však isté už teraz - v Londýne sa hľadí na záujmy všetkých a prebieha poctivá otvorená diskusia so snahou prinášať reálne riešenia.

A nie je to len Londýn

Podobné trendy sú viditeľné aj v mestách ako Paríž, Toulous a Zürich, ale snáď najväčším zástancom týchto myšlienok je primátor Amsterdamu Mirik Milan, ktorý bol sám promotérom nočného klubu. Milan je presvedčený, že pulzujúca nočná ekonomika môže pomôcť ktorémukoľvek mestu v sociálnom, kultúrnom a ekonomickom rozvoji. “Nočný život je o stretávaní sa ľudí”, ďalej pokračuje: “(dnes) pozeráme viac na obrazovky našich mobilov ako ľuďom do očí”, takže je podľa neho naozaj dôležité vytvárať miesta, kde sa môžeme normálne porozprávať a zabaviť sa.

Mirik Milan uznáva, že nočný život má svoje výhody aj nevýhody. Domnieva sa však, že problémy treba riešiť pragmaticky. Jedným z riešení v Amsterdame bolo udelenie 24-hodinovej licencie na 10 miestach v meste. Milan tvrdí, že ak sa budú musieť kluby zatvárať v rovnakom čase, ich návštevníci budú stále plní energie a budú hluční. Zatiaľ čo neobmedzená otváracia doba pôsobí na správanie ľudí tak, že opúšťajú klub postupne, ticho a v čase, kedy oni chcú. "Toto opatrenie predstavovalo úžasný hmatateľný pokrok v Amsterdame. Rovnako aj ďalšie mestá pocítili úľavu po zavedení tejto praxe."

Ďalšou témou je bezpečnosť: polícia predpokladá, že sa zvýši počet sexuálnych útokov a mať bezpečný nočný Londýn bude výzvou. Britská dopravná polícia určila 12 špeciálnych staníc, ktoré sú zamerané na riešenie zvýšenia trestnej činnosti a antisociálneho správania, a bude tiež posilnená o  100 dôstojníkov, ktorí budú hliadkovať. "Je naozaj dôležité, aby sa ľudia cítili bezpečne v nočnom metre," hovorí Khan. Kriminálna činnosť totiž je naozaj skôr viazaná na ulicu ako na samotné prevádzky.

Berlín. Vzhľadom k tomu, že Berlín je svetovým centrom "techno-hudby", je známy svojím neregulovaným a nikdy nekončiacim nočným životom. Kluby v snahe presadzovať jednotný postoj vytvorili tzv. "klubovú komisiu". Podarilo sa im tak napríklad presadiť, aby sa noví obyvatelia štvrtí v centre mesta nemohli sťažovať na hluk, ktorý tam bol bežný aj pred ich príchodom.

Buenos Aires. Polnočná večera, nočný predaj zmrzliny a filmové projekcie o druhej ráno sú len niektoré z vecí, ktoré udržiavajú obyvateľov, mladých či starých, v uliciach aj v neskorých nočných hodinách. Nočná kultúra mesta je však stále pod tlakom, vláda napríklad zaviedla pokuty za hluk nad 90 decibelov.

Hongkong. Nájsť bary a kluby otvorené až do štvrtej ráno nie je problém. Honkong je jedna z najmenej regulovaných nočných ekonomík na svete. Mnoho licencovaných prevádzok však čelí konkurencii bežných predajní s lacným alkoholom. Spoločnými silami preto tlačia na vládu v prospech prísnejších regulácií.

Sydney. V reakcii na problémy s násilím spojeným s alkoholom zaviedla vláda v New South Wales zákaz vstupu do klubov a barov. Žiaden nový zákazník nesmie vstúpiť do baru po pol jednej v noci a po tretej už nik nedostane žiaden alkohol. Obmedzenie malo rozpačité výsledky: zatiaľ čo sa pouličné incidenty znížili v minulom roku o 40 %, vychádzky v celom okrese poklesli o 82 % a 40 klubov muselo ukončiť svoju prevádzku.

Tokio. Podľa nových predpisov, ktoré nadobudli platnosť v júni tohto roku, museli kluby požiadať o licenciu a ostať otvorené až do piatej rána. Mesto ďalej obnovilo 67-ročné nariadenie zakazujúce tanec v kluboch po polnoci. Aby ostali miestne lokály v hre, miestni obyvatelia spustili nedávno kampaň s názvom Playcool, ktorú podporujú aj známi umelci a hudobníci. V rámci kampane napríklad pred svitaním čistia ulice metropoly.

Kde je ten kompromis?

Nájsť riešenie, ktoré je dobré pre každého určite nie je ľahké. Je potrebné dosiahnuť rovnováhu medzi záujmami návštevníkov, ktorí sa (niekedy priveľmi bujaro) zabávajú a obyvateľmi centra túžiacimi po pokoji. Treba si však uvedomiť, že na centrum (hlavného) mesta sa kladú iné nároky ako na odľahlejšie mestské štvrte. Od nepamäti to predstavovalo miesto pre stretávanie sa, a to nielen domácich, ale i turistov. Je otázne, či by limitovanie týchto možností nepredstavovalo spiatočnícky krok - a to aj s ohľadom na existujúce trendy v iných hlavných mestách vo svete. Ďalším faktom je, že nočná ekonomika prináša výrazné zisky, ktoré primátorov iných hlavných miest skôr motivovali k oživovaniu centra aj v nočných hodinách ako opačne. Je nevyhnutné, aby sa v tejto veci v Bratislave nerobili unáhlené závery - musí prebehnúť otvorená diskusia a hľadieť na vec koncepčne (príkladom je napríklad Johnsonova komisia). Ak sa budú podniky zatvárať o desiatej, nepomôže nám žiadna kampaň podporujúca turizmus hlavného mesta.   

Zdroj:

https://www.theguardian.com/cities/2016/aug/14/night-time-economy-london-countdown-to-non-stop-city

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Tataráky by mali zmiznúť z reštaurácií. Ľudia sa ich však nechcú vzdať

Reštaurácie sa o tatarákoch boja hovoriť, mnohé ich majú v jedálnych lístkoch.

TECH

Miliardár Musk ukázal, ako chce kolonizovať Mars

Podnikateľ chce začať expedície na Mars o dva roky.

KOMENTÁRE

Keď sa hipster primátor najviac rozumie bicyklovaniu

Prevádzkar hovorí, že chce ľuďom v klube prinášať všetky žánre.


Už ste čítali?