Ako som sa prestala báť pýtať peniaze.

Autor: Lucia Stasselova | 8.8.2012 o 19:44 | (upravené 4.10.2012 o 16:26) Karma článku: 8,08 | Prečítané:  1456x

Jediné, čoho som sa naozaj bála, boli peniaze - zháňanie peňazí. Veľa peňazí. Každý rok bolo treba zohnať takmer 30 miliónov slovenských korún.

Túžba vyskúšať si to bola však silnejšia ako strach, aj keď bol naozaj veľký. Naliehavé a veľmi konkrétne otázky ma prenasledovali od rána do večera. Za kým pôjdem, ako mu to mám povedať, že robíme dobré veci, ktoré pomáhajú a menia náš svet? Ako mi niekto, kto ma nepozná a vidí ma po prvý krát, uverí? Koľko si môžem dovoliť vypýtať a čo mu za to ponúknem? Filip bol ďaleko - nedalo sa veľmi konzultovať, kdesi v Amerike na našej ambasáde sa spolu s Bútorom snažili dostať Slovensko späť na mapu civilizovaného sveta. A ako sa im to darilo, postupne hustli reči o odchode donorov zo Slovenska. To moju paniku len zvyšovalo. Naša rodina drží pokope. Rodičia, starí rodičia, deti, vnuci, súrodenci, sesternice, strýkovia a tety. A všetci rozprávame po záhorácky. Vlastne mama to drží pokope - a nám sa to páči. A tiež sa nám páči, že stále niečo „podniká“. Krátky slovník nárečia slovenského záhoráckeho stupavského, ktorý zostavila jej kamarátka Magdaléna Dovičičová, bol jeden z jej ďalších „projektov“. Len tak, akosi mimochodom, raz povedala, že Magda chce vydať záhorácky slovník a ona jej s tým pomôže. Aby bolo jasné: Magda aj moja mama mali vtedy, čo ja viem, 67 rokov. Ako moja mama zoženie peniaze na vydanie slovníka, som nemala ani potuchy. 35 tisíc korún to celé stálo – taká suma nie je málo ani dnes a nebola ani vtedy. A tak som sa na to rovno opýtala mojej mamy. „No jak,jak..., zebraua sem text teho slovníka napísaný na stroji a vysvjetliua sem každému, kolko rokú na tem Magda robiua. Chodziua sem v Stupavje z obchodu do obchodu a povidaua sem im, že to je pro nás a pro naše dzeci a aby to nevymreuo. A nech dajú kolko možú, stojí to tolko a tolko a že jeden výtlaček dostanú zadarmo. A víš co, ešče aj tvojého kamaráda Rasťu, kerý má tlačiareň, sem poprosiua.“ „Mami, šak on je Čech?“ pýtam sa neveriacky „Ná nech, šak tu též žije, a peňez má asi dost.“ Tak som si to pre seba zhrnula. Moja mama bola dokonalý profesionálny fundraiser. Ponúkala spoluúčasť na projekte, ktorý sa ľudí dotýkal osobne. Oslovila všetkých - rad radom - a začala s tými, s ktorými sa poznala osobne a o ktorých vedela, že majú peniaze. Povedala im otvorene, koľko to bude stáť a čo získajú oni, keď pomôžu s financovaním. Stali sa súčasťou projektu a boli na to hrdí. Dnes viem, že základnú lekciu FUNDRAISINGU – ako sa zbaviť strachu – som dostala od mojej mamy. A Krátky slovník nárečia slovenského záhoráckeho stupavského v roku 2001 vyšiel a je to poklad. Beznádejne rozobraný. Každý stupavčan ho chcel mať, kupoval sa po viacerých kusoch naraz – ako teplé rožky.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

ŠPORT

Čo sa deje v hokeji? Je to divadlo, vinníkmi sme všetci, tvrdí Graňák

Zlá skúsenosť s Cígerom a Švehlom mohla odradiť hráčov z NHL od štartu na majstrovstvách sveta, hovorí skúsený obranca.

KULTÚRA

Iva Bittová: Nemôžem si dovoliť strácať čas a báť sa

Česká speváčka žije v USA. Koncertuje u nás so skupinou Čikori.

TECH

Vedci sú na stope tajomstvu DNA

Vďaka úžasnému technologickému vývoju vznikajú nové vedné odbory.


Už ste čítali?